Komentáre k O hneve – detí a ich mám

Od: iffi

iffi — Sat, 11 Apr 2015 11:23:34 +0000

a este jednu myslienku si dovolim…chcem sa zastat vsetkych zurivych matiek na planete. mame pravo sa hnevat. ano , z ludskeho hladiska mame. poprve- hnev je legitimny nastroj socialnej komunikacie. svorka bude fungovat len vtedy ked ta komunikacia bude prebiehat- mali clenovia sa vdaka nej naucia a pochopia svoju ulohu a poziciu v svorke a este kopu ineho uzitocneho. podruhe- ak uznavame, ze nas maly potomok ma pravo vyčinat,tak preco to pravo odopierame sebe?mame predsa rovnake prava.ba co viac- vdaka tomu,ze ako starsi clenovia svorky mame viac povinnosti-mame aj viac prav. ano – mame pravo -preto nieexistuje dovod trestat sa. a ano- tam kde sa vymanime z bludneho kruhu sebatryzne-tam cesta este len zacina….good luck-bon voyage!

Od: iffi

iffi — Sat, 11 Apr 2015 10:46:14 +0000

nho-problém je v tom,ze v momente vybuchu zlosti ma aj mamka cca 3-6 rokov…som odmalicka neuroticka a tym ako “zit v pokoji” sa zaoberam uz asi 30 rokov.a prekvapenie-ked hnev pride som bezmocna. problematika hnevu mi pripada byt dost komplexna a zhrnut to na kopku – som unavena, hladna, zivotne nenaplnena mi nejako nestaci. a preto nefunguju ani ziadne zarucene metody typu pocitanie, nadychnutie-pocitanie, mlcanie, vysvetlovanie a neviem este co kto pozna…. ak sa ma podarit zvladnut hnev,treba podla mojho nazoru riesit to, co si tu vik smahom jednej ruky zhrnula zo stola- a to pricinu. co presne ten moj maly exot povedal,urobil,atd., co ma tak nahnevalo. lebo su veci ,ktore ma netrapia ani ked som chora,vycerpana,nevyspata a neviem jaka a su veci ktore ma zapalia lusknutim prsta i ked som ruzova a naplnena. a vtedy treba siahnut hlboko do vlastnej duse a to su niekedy veci,co tam clovek najde…to je na tych detoch to najzazracnejsie,ze oni s matematickou presnostou lokalizuju haraburdy v nasom “pribehu”…a niekto tych haraburd ma vela, iny menej….to je pre mna ta zla sprava -ale ta dobra je, ze pocet tych haraburd je konecný.tak ja totálne zabordelovaná ti dám teraz strasne mudru radu tuna. az to nabuduce nezvladnes, zabudni na vycitky(joj mala som ist skor spat, joj co som to za matku ved on je taky maly…) a sebaobvinovanie (nie-nieje to tvoja vina!) a skus sa zapocuvat do zvuku tej struny co zarezonovala ked na nu tvoje dieta brnklo…

Od: Vik

Vik — Thu, 05 Jun 2014 15:05:15 +0000

Jemine, stiahlo mi zaludok z kombinacie 6 dni a traja chlapci… Medaila za toto kazdy jeden den. Naozaj. My mame prave dnes fakt blby blby den, velmi zly. Takze to ja dakujem za komentar, a tiez za povzbudenie, za inu perspektivu, mila mamka.
A vdaka za to, co robis pre svoju svorku tam doma kazdy jeden den.

Od: Danka

Danka — Thu, 05 Jun 2014 12:56:52 +0000

vdaka, mila mamka ;)
Toto prezivam intenzivne druhy tyzden – zacalo to manzelovou sluzobkou a bola som 6 dni s nasimi 3 chlapcami sama. Ocko sa uz vratil, no ja som este stale klbko nervov kazde dopoludnie, ked ideme von ,ked sme von a ked sa snazime ist domov.
Vdaka za povzbudive slova a vers.
Asi sa ho naucim naspamat ;)

BOH VAM ZEHNAJ!