stopy

O prvom zázraku a neviditeľnosti

Takže Ježiš prišiel na svadbu do Kány Galilejskej. Sedel medzi hosťami, potom len tak mimochodom premenil vodu na víno, a potom sa presunul do Kafarnaumu. Všimli ste si? Strašne málo toho povie. A potom sa odrazu z tých šiestich nádob leje zarážajúco chutné víno, a On v spomalenom zábere odchádza, a Mária sa vedľa Neho ticho usmieva (vravím si ja, samozrejme).

  [ Pokračujte tuto. ]

Tony

Sobotný fim: Tony

Tony Krupicka, americký ultrablázon s českými koreňmi. Vidieť ho na Mlynskej v Košiciach, priradím ho k harekrišnovcom hentam zo Zvonárskej. Má BA z fyziky a filozofie, jazdí po Amerike, a kde nájde zaujímavý kopec, tam sa rozhodne ostať, spáva v aute, a živí sa primárne tortillami s nutellou. Hipík. Aha. Ten vlasatý.   [ Pokračujte tuto. ]

Mŕtve duše

…a tvoja temnota bude ako poludnie.

Hospodin ťa bude neprestajne sprevádzať
tvoju dušu nasýti na vyprahnutých miestach,
spevní ti kosti

a budeš
ako zavlažovaná záhrada,
a vodný prameň,
ktorého vody ťa nesklamú.

Vybudujú sa tvoje dávne rumoviská,
bude sa stavať na základoch dávnych pokolení.

Budú ťa volať Opravár trhlín,
a Obnovovateľ ulíc na bývanie. (Iz 58, 10-12).

A TVOJA TEMNOTA bude ako POLUDNIE.

Mŕtve duše, na to sa náš Boh špecializuje.

 

Milisekundy

Milisekundy

Presne tak sa cítim. Je osem hodín ráno, a už teraz – a po tisícikrát – som viac než hodinu pozadu so všetkým, čo dnes treba spraviť. Nevybavená ničím, nepripravená na tento život s dvomi malými deťmi, bez návyku na organizáciu domácnosti, a s dosť nešťastnými vzormi výchovy. S takými, ktoré Božím princípom mnohokrát úplne protirečia, a mnohokrát krehkosti detskej duše. Tak je. Keď som vyčerpaná, čerstvo zobudená, hladná, keď veci nemám pod kontrolou, alebo keď čokoľvek z toho môj muž, budí sa vo mne úplne nemýtický minotaurus, a hľadá koho by zhltol.

Ale faktom je, že celé toto psychodobrodružstvo je v skutočnosti darom (čo si ja uvedomujem najskôr 20 minút potom čo zaspali) (ak to ešte stihnem a som hore) (alebo nevešiam prádlo) (neplním umývačku) (nevarím na zajtra) (rozumej: málokedy). Darom. Boh ma doň povolal.

A tak som si pokusne vyložila Bibliu z môjho zaprášeného nočného stolíka pri posteli, obsypaného drevenými kockami, Lego postavičkami a nejakým tým leporelom, a presunula do kuchyne. Na kuchynský pult. Ku kávovaru. Vedľa misy s ovocím. A prestala som ju zatvárať. Skúšam svoje milisekundy voľného času stráviť mrknutím do kapitoly, ktorú otvorím ráno a nechávam ju tam po celý deň.

…ten, čo vo vás začal dobré dielo, ho aj dokončí.

Skúšam sa sústrediť na Božiu moc. Skúšam to v tých milisekundách, s toľkým sústredením, ktoré viem v tej chvíli vynaložiť. Skúšam sa uistiť, že keď ma do tohto povolal, tak mi bude dávať silu ľúbiť ešte trošku dlhšie, a vládať počúvať ešte trochu viac.

Tie milisekundy: je to máličko, neporovnateľne menej než pravidelné štúdium s dvomi prekladmi Písma, s konkordanciou, a samozrejme so zvýrazňovačmi rozličných farieb v pravekej ére za slobodna (skratka z.s.). A tiež – lebo takto to zvykne byť s našim Bohom, ktorý dokáže absolútne osídliť aj jedinú sekundu – neporovnateľne viac než vtedy, keď som sa kúpala vo svojom čase, kúpala aj s bublinkami a pohárom portského v ruke.

…aby vaša láska čoraz väčšmi rástla v poznaní a v každej skúsenosti, aby ste boli schopní rozoznávať, čo je hlavné.

Tie dvakrát dve maličké obrovské oči sú hlavné, teraz je to tak. Fakt, že pre ne som bola povolaná. A spolu s nimi Boh, ktorý dokáže osídliť všetky moje milisekundy – absolútne.

V milisekundách je čas tak na jeden verš. Ktorý je ten, čo zachraňuje vás?

___
Photo Credit: buresovadenisa via Compfight cc

Sobotný film: Kilian

Kilian Jornet, mladý španiel. Posledné roky vyhráva všetky veľké ultratrailové súťaže po celom svete, znižuje rekordy, a pri rozhovoroch hľadieva do zeme. Nenápadný chlapec, akoby sa hanbil za svoj talent.
A to, čo v sebe má, to je sloboda. Úplná voľnosť.
Myslím, že takto nejako môže vyzerať duša.