Tag: hnev

Vtacik na drotiku

O Joziášovi, rovnováhe a odpúšťaní

Možno aj vás už vyzvali zhrnúť si jednou vetou to, čo by ste chceli, aby sa o vás dalo povedať po vašej smrti. Je to zaujímavé cvičenie, môžete nad tým rozmýšľať keď budete v sprche.

Robil to, čo uznáva Hospodin za správne. (2 Kráľov 22, 2)

Tento verš z druhej knihy Kráľov patrí Joziášovi, chlapčiskovi, ktorý sa stal kráľom ako osemročný, a vládol potom ešte tridsať jeden rokov. Píšu o ňom, že kráčal v Dávidových cestách – a v starozákonnom slovníku kráčať mnohokrát znamená žiť. Takýto to bol chalanisko – každý krok dopredu bol dobrý.

Ja nad takouto úlohou uvažujem často na konci dňa. Čo sa o dá o tomto dni povedať v jednej vete? Keď zaspávam s amazonkou na jednej strane a svojím mužom na druhej, kto som dnes bola a čo si z toho moje deti pamätajú?    [ Pokračujte tuto. ]

Letná výzva pre mamky: Prečo vôbec?

5 hlavných dôvodov prečo by mamka mala chodievať behať (časť 1.)

Úvod do bežeckej série nájdete v tomto článku. Ale prečo vôbec behať? Prečo sa umárať, keď aj tak už vlastne beháte od momentu zobudenia do (opakovaných) momentov zaspávania? A nemáte toho na hlave už dosť?

Áno, máte. Čím viac detí, tým viac zodpovednosti a tým viac mentálnej energie potrebnej na zdravé zvládnutie dňa. A ak ste už aj pracujúce ženy, ešte raz toľko.

A práve preto, ženy.

Všetky najpoužívanejšie mechanizmy v našich životoch blikajú, pípajú alebo prípadne divne smrdia, keď potrebujú údržbu. Len my  sa prekonávame, nespíme, udržiavame. Pritom sme srdcom našich domovov, a o to viac je potrebné, aby sme boli zdravé, tlak aj tep na správnych číslach. Sme srdcom našich domovov, musíme byť fit!

Navyše, 30 minút trikrát denne nikoho z vašej rodiny o rozum nepripraví, naozaj.

Takže, poďme pekne po poradí.   [ Pokračujte tuto. ]

Ked ten den nie a nie skoncit

Ako zachrániť deň

Však aj vy mávate také, že?

Občas kdesi čítam, že materstvo je ako beh na dlhé trate, ale ja som si medzitým začala myslieť, že sa podobá skôr fartlek tréningu. Fartlek sa zvyčajne robí na dlhšie trasy, a väčšinou v skupine, kedy jeden človek rozhoduje o tom, kedy sa mení tempo. Zvyčajne nikoho nevaruje, len zmení rytmus, a vy sa musíte prispôsobiť.

Takže si spokojne bežíte s partiou, a z ničoho nič bez varovania šprintujete povedzme na 100 metrov. Potom spomalíte, (nezastavujete), po chvíli musíte pridať, potom ešte, a zase šprintujete. Občas sa pre spestrenie môže pridať napríklad preskakovanie nejakých tých prekážok, robia sa kliky, angličáky, a medzitým celkom veľa bežíte.

Však sa s tým viete stotožniť? V taký váš bežný deň.   [ Pokračujte tuto. ]

makarska1

O ponožkách, o Makarskej a zostávaní

Včera ráno sme mali strašne chaotické ráno.

Z domu sme odchádzali – prepytujem, len na ihrisko, ktoré máme cez cestu – viac než dve a pol hodiny. Ja, dve deti, jedna motorka a jedna taška s pieskovou výbavou.

Poznáte to? V mojich plánoch dospelého človeka som tomu pôvodne dala tak 45 minút max. Deti najedené, veci pripravené, obliecť a ísť. A stráviť doobedie vonku, nech sa vylietajú a vyblbnú, nech dobre spia a ja s nimi.   [ Pokračujte tuto. ]

Letná výzva pre mamky: Prečo vôbec?

Čo ma beh naučil o materstve: trucovanie a iné lahôdky

Bežím pol hodinu. Riadnu časť z toho s Ľudkou. Bežíme, kvákame, funíme.

Lúčim sa s Ľudkou, a mierim do kopca. Zvyknem si takto v závere behu dať jeden kopec, aby som svoje nohy zvykala na záťaž aj potom, čo sa už unavili. Dlhý je cez pol kilometra, úplne nenápadná beštia, ktorá si stúpa kým si človek pohmkáva refrén až zrazu zistí, že nestačí s dychom, a to je len v polovici, a odrazu sa to zvrtne, a človek nestačí s nohami, pľúca má v ohni, a chce zastať, lebo veď už toľko som dnes odbehla, iba chvíľočku, len chvíľku, veď to nevadí, len chvíľku si tu postojím…

…tak tento kopec si ja dávam ku koncu, keď som už zabehla svoje doteraz zvládnuté kilometre a jazva ma nerozbolela.   [ Pokračujte tuto. ]

Ako hovorit, aby nas deti pocuvali

Ako hovoriť, aby nás deti počúvali: recenzia

Toto je prvá z recenzií kníh, ktoré budú postupne pribúdať. Link na knižky je afiliátny, teda ak sa rozhodnete si knihu na základe môjho odporúčania kúpiť, ja dostanem za toto odporúčanie maličkú časť vášho nákupu. Samozrejme, bez extra nákladov pre vás, umožníte mi však čítať a odporúčať ďašie knižky.  

Ako hovoriť mi kamoška odporúčala v deň narodenia našej minikrpčekovej. No dobre, asi dva dni predtým. “Kontrolujem ťa,” vraví, “či ste už vonku, a či máš Ako hovoriť, aby nás deti počúvali.” Táto kniha je očividne akýmsi guru pre vzťahy s deťmi, vzhľadom na to, že ju napísali psychologičky so zameraním na komunikáciu dospelých a detí (stránka je v angličtine). Po svete sa jej predalo cez tri milióny kópií, a bola preložená do viac než tridsiatich jazykov.

Nuž, vyskúšali sme, a po prečítaní môžem spokojne povedať, že i keď to nie je moja osobná top kniha o výchove, radím ju do svojich Top 5.   [ Pokračujte tuto. ]

pocoyo_medzi_kamaratmi

Sobotný film: Pocoyo – medzi nami kamarátmi

Dnes Pocoyo a Pato stavajú spolu hrad. Tvoria, spolupracujú, dopĺňajú sa. A vznikajú nové veci – až kým sa neprihodí, prepytujem, somarina.

To somariny menia dejiny ľudstva, je moja osobná teória, viď. incident v raji, ten s tým kusom ovocia.    [ Pokračujte tuto. ]

hnev deti

O hneve – detí a ich mám

Deti sa vedia tak hnevať.
Hračky lietajú izbou, drgá sa do malej sestry, hrdielko vylúdi zvuk, že jednému tuhne krv v žilách – alebo viacerým, tak asi do výšky piateho poschodia. Popri tom sa očakáva, že my ako rodičia budeme dieťa viesť k tomu ako sa hnevať zdravo, ako mať splašeného koníka hnevu na uzde a nenechať sa ním ťahať niekam do močarísk, kde ho už nikto nezachráni.   [ Pokračujte tuto. ]