O Joziášovi, rovnováhe a odpúšťaní

Napísala Vik / minútka ticha / 08. Aug 2015

Možno aj vás už vyzvali zhrnúť si jednou vetou to, čo by ste chceli, aby sa o vás dalo povedať po vašej smrti. Je to zaujímavé cvičenie, môžete nad tým rozmýšľať keď budete v sprche.

Robil to, čo uznáva Hospodin za správne. (2 Kráľov 22, 2)

Tento verš z druhej knihy Kráľov patrí Joziášovi, chlapčiskovi, ktorý sa stal kráľom ako osemročný, a vládol potom ešte tridsať jeden rokov. Píšu o ňom, že kráčal v Dávidových cestách – a v starozákonnom slovníku kráčať mnohokrát znamená žiť. Takýto to bol chalanisko – každý krok dopredu bol dobrý.

Ja nad takouto úlohou uvažujem často na konci dňa. Čo sa o dá o tomto dni povedať v jednej vete? Keď zaspávam s amazonkou na jednej strane a svojím mužom na druhej, kto som dnes bola a čo si z toho moje deti pamätajú?

Napríklad včera, v piatok 7. augusta 2015, sme mali deň debil. Najprv som vstala prineskoro, potom sme nemali vajíčka na raňajky, potom som si všimla, že už dva dni nemáme povysávané (pri dvoch psoch je to problém), no a potom sa filozof rozhodol, že si neodloží tričká do skrine. Tesne predtým ako vytopil kúpeľňu. Táto kombinácia mi vystačila na riadne chaotické doobedie s dopadom ešte aj počas poobedia. Takže čo sa dá dnes povedať o mne? Bola som netrpezlivá a rozhodená.

No a z tohto vám môže preskočiť – osobitne ak máte sklon ku introspekcii. Začnem totiž tým, že si skúsim zadefinovať jeden deň, a pokračujem tým, že si zadefinujem dnešné doobedie. A potom ešte presnejšie – dnešné ráno. Následne raňajky. A tak znovu a znovu. A definície sú nasledovné: nahnevaná matka od 8.30 do 9.00. Vtipná a zábavná matka od 9.00 do 9. 48, pauza na wecko. Znudená matka od 9.50 do 11.00. Matka varí od 11.00 do 11.36, matka servíruje a obeduje, matka uspáva, matka sa zobúdza, matka je veselá, …a podobne.

Takáto úloha zhrnúť si čosi do jednej vety musí v sebe obsahovať milosť. Musí. Nikto z nás nie je stroj, deti, mamy ani otcovia. Joziáš nebol stroj. Je veľmi pravdepodobné, že občas svojim poručníkom vynadal, že sa občas ráno nechcel prezliecť a že sa ako dospelý občas s niekým pohádal. Inými slovami, je naozaj pravdepodobné, že bol niekedy nahnevavný, inokedy vtipný, inokedy zas nudný a podobne.

…neodkláňal sa napravo ani naľavo. (2 Kráľov 22, 2)

Neodkláňal sa. Tak ho vidí tento náš Boh. Napriek zaváhanim a potkutiam, o ktorých sa síce nepíše, ale sú skutočne pravdepodobné už len preto, lebo Joziáš bol človek. A to znamená, že napriek lapsusom celý Joziášov príbeh zahŕňa odpustenie. Láskavosť, milosť. Všetko črty, ktoré sú pre nás ľudí také ťažké, ked príde na lámanie srdca a chleba.

Tak čo s mojou jednou vetou? Asi jediné čo sa dá je klásť na seba realistické požiadavky a potom dávať priestor odpúšťaniu. To, čo môžem urobiť je najneskôr večer, tj. pred západom slnka, nájsť so svojimi deťmi alebo mužom rovnováhu. Ospravedlniť sa, ak je to potrebné, a vyznať, že na mamkinom srdiečku Pán Ježiš ešte stále pracuje, a pracuje aj na tvojom, dieťa moje. Prepáč mi, že som netrpezlivá, a že som kričala. Je niečo, čo by som ja mala prepáčiť tebe?

Tak vám prajem veľa sily do všedných chvíľ, ked sa vám zdá, že sa nad vami zavrela voda, že koniec šancí, koniec nádeje, a že tento deň je definitívnou, poslednou správou o vašom živote. Nie je to tak. Tento Boh sa nedá.
Photo Credit: chiptape via Compfight cc