Na dnešnú sobotu tu máme znovu Pocoya. Dnes má parádny červený balón – až kým mu neodletí. Čo myslíte, získa ho späť? Ako to zvykne byť v detských animákoch – nájde ho?
Nuž aha. A nie, opäť netreba rozumieť po anglicky. [ Pokračujte tuto. ]
Tento verš ma vždy znova prekvapí. Veď aha:
Čo je, je už dávno.
Čo má byť, bolo už dávno.
Boh však vyhľadáva, čo sa pominulo. (Kaz 3,15) [ Pokračujte tuto. ]
Ako maminka dvojkrpcová priznávam, že mnohokrát cez deň jednoducho nestíham vytvoriť krpcovi naozaj kvalitný čas: buď treba prebaliť vrtiacu amazonku, osprchovať sa, alebo nebodaj čojaviem navariť. Preto si z času na čas krpec zasadne k počítaču a vyžiada si grrrr Mickey Mouse Clubhouse (alebo Peppu, Macka Uška, niečo). V rámci uchovania zdravého rozumu mu to občas dovolím a ohrievam teda ten obed, ale ako som zistila, stále častejšie sa pristihnem pri tom, že mi to tak vyhovuje, pretože môžem spomaliť a sústrediť sa …keď tu zrazu – a dzeco pozerá štvrtú časť za sebou.
Nebudem sa teraz venovať predráždenosti krpcovej hlavičky – to, že v taký večer zaspávame úplne strašne je už u nás overené. Jednoducho čím viac animákov, tým väčší uspávací cirkus. Dôsledok digitálneho kofeínu. Mám však nejaké pikošky ohľadom samotného fenoménu telky, a ohľadom množstva aké dnešné detváky pred ňou strávia v porovnaní s čítaním si knižiek. [ Pokračujte tuto. ]
Toto video je záznamom z roku 1995. Paula Newby-Fraser je tá baba, o ktorej je.
Skúste trochu gúgliť, zistíte, že je fenoménom. Je to triatlonistka, a v 90tych rokoch keď aktívne súťažila, vyhrala 24 Ironman súťaží kade-tade po zemeguli (okrem ďalších iných menších alebo menej významných pretekov). Volajú ju aj kráľovnou Kony – čo je mesto na Havaji, ktoré je sídlom najťažšej Ironman súťaže na svete, vzhľadom na miestnu vlhkosť vzduchu a strašné horúčavy. V Kone vyhrala osemkrát.
Beh a materstvo majú toľko spoločného.
Toto video zachytáva jeden z pretekov v Kone, rok 1995. Viedla – presne tak ako sa od nej čakalo. Avšak potom zistila, že jej najväčšia súperka ide trochu rýchlejšie ako čakala. A tak sa rozhodla priamo na trati zmeniť svoj plán hydratácie a jedenia. Začala vynechávať dohodnuté zastávky, aby sa nezastavovala. [ Pokračujte tuto. ]
Milé mamky, nenechajte sa pomýliť.
Nie je nič väčšie a ani dôležitejšie než to, čo robíte. Žiadna zápisnica z porady a ani laboratórne sedenie.
Urgentnejšie, to áno. Menej monotónne, určite. Dôležitejšie, to veru nie.
Od začiatku tvoríte – neverte ničomu inému. Bunka k bunke, plienka k plienke, lego k legu. Dielik k dieliku. Ku kráse.
Slovo k slovu, na Boží obraz.
Nech vás nepopletú.
Keď som bola ešte malá, pamätám si ako moja mama v kuchyni zasvietila parádnu neónku z roku 83, k nej na stojan pripravila svoju knižku, poumývala riady, utrela ich, a potom sa oprela o pult a čítala si. Knižku tam mala pripravenú celý čas, a myslím, že vždy keď ju pochytilo zúfalstvo, že tie riady umýva každý deň znova, tak sa rýchlo posilnila jedným-dvomi mrknutiami. [ Pokračujte tuto. ]
O chvíľu je tu leto. Ak vás najbližšie prepadne smútok zo seba samej –
tak toto: [ Pokračujte tuto. ]
Sú také dni – ako tie posledné tri. Včera som už nevydržala a vyvliekla svoje detiská do vetra a dažďa. Menšie chránené v nosiči, veľké hrdinsky odolávalo vetru, ale čiapku vietor strhol obom. Dnes už sedia len doma a vyrábajú mäsové guľky na obed. Prípadné obete idú na vrub počasiu a sama so sebou som sa dohodla, že toto je najlepšia voľba pre dnešné doobedie. A dnešný obed, samozrejme.
Tri nádherné slovenské maminkovské blogy som objavila, plné hier, aktivít, blbnutia. [ Pokračujte tuto. ]
