Tag: čas

O ciernom sirupe a zatve

O melase a žatve

Keď som začínala písať Minútku, život bol extra dobrodružný. Nespala som veľa, amazonka sa pučila takmer neustále, vedúci bol málo doma a celkovo to bolo o prežití dňa. K tomu som žila v akejsi hmlovine; raz večer som si to nazvala snahou o behanie v melase. Viete, melasa, čierny sirup. Hustý, čierny. Veľmi zdravý, no nie veľmi chutný na rozdiel od zlatého alebo od medu. Do cesta, nie na ozdobu.

Za tie dva roky sa všeličo zmenilo. Amazonka začína samu seba regulovať – ešte kričí, že nás na šieste počujú, ale omnoho častejšie už dokáže vyjadriť svoje potreby slovami (vyslovenými viac-menej pokojne). Metafyzik je už veľký chlapec, ráno sám nanosí na stôl cornflakesy a mlieko, dokonca to sestre aj pripraví do misky. Po obede po sebe odnáša zo stola, sám sa obúva, rád sa delí o hračky a na ihrisku si hľadá kamošov.

A ja sa od rána do večera dívam do nášho údolia.

Všetko je to tak nejako ľahšie.    [ Pokračujte tuto. ]

Kazda sme svoj pribeh

V čakárni

Tak prežívam posledné mesiace – akoby som bola v čakárni. Čakám – niekedy viac a niekedy menej trpezlivo – na veci, ktoré majú nastať. Neviem, aké sú, čakám. Len viem, že sa varia. Popri tom varím ja, periem, obliekam deti na prechádzky, vyzliekam ich, uspávam. Po nociach niečo sem-tam napíšem. Niekam sa to celé hýbe, ale pánabeka, netuším kam.

Rutina ma ubíja, ale tieto posledné týždne vlastne pomáha prechádzať dňom za dňom, kým teda… čakám.

Možno aj vy čakáte. Alebo sa jednoducho len nehýbete, alebo ste sa zacyklili. Alebo ste vychladli. Akokoľvek už ste/sme v tomto bode, nie sme tam len tak. Niekto sa díva. A stráži nás. A stráži zámer, pre ktorý sme práve na tomto mieste.   [ Pokračujte tuto. ]

Vraviet ANO ranu

O kľúčových návykoch a uprataných stoloch

A tak dokončujem svoj zoznam toho, čomu chcem v tomto roku hovoriť ÁNO. Začala som na začiatku roka, a možno by sa toto mohlo zdať trochu prineskoro (nakoniec, je už marec), avšak pravdou je, že na 1. januári nie je nič magické, nič čarodejné čo by sa nedalo zopakovať neskôr – hoci druhého marca. Kedykoľvek je čas na rozhodnutia a zmeny, a ja rozmýšľanie o tých svojich dokončujem teraz.

Viem už čomu chcem hovoriť NIE, a porovnávanie je prvé a najväčšie. A viem už čomu budem chcieť hovoriť ÁNO – ale musím k tomu ešte čosi doložiť.    [ Pokračujte tuto. ]

supertyzden

Krátke zamyslenie nad supertýždňom

Ha, týždeň supertýždeň. Na prvý pohľad všetko ok: aktivity, hry, materské centrá, a tak.

Ale v skutočnosti, bleh.

Tento týždeň som si veľmi zle rozvrhla: preplnila som si ho. Na prvý pohľad všetko samé dobré veci supermatere. No nemala som poriadne čas sedieť s deťmi pri stole, kresliť si a strihať, a len tak spokojne s nimi nič poriadne nerobiť. Na konci týždňa som vyšťavená, podráždená a nedokážem sa poriadne sústrediť.

Poučenie?   [ Pokračujte tuto. ]

spartan_mother_race

O mlákach a spomalených záberoch

Písala som o troch veľkých NIE, ktoré plánujem v tomto roku dodržiavať. A čo myslíte? Prišla mi jedna povzbudivá smska od dievčatka, ktoré mi vždy posiela povzbudivé smsky, potom jeden povzbudivý mail od ďalšej čitateľky, a potom jeden povzbudivý komentár k tomu článku. Všade vôkol samé povzbudenie.

A potom som sa ráno zobudila, a všetky (tri) moje skvelé predsavzatia som s ľahkosťou mne vlastnou vyhodila z balkóna.
  [ Pokračujte tuto. ]

maslo

O porovnávaní, ponocovaní a masle

Tento rok bude pre mňa v mnohom nový. Udiala sa u vás nejaká zmena? Bábätková, pracovná, sťahovacia, a podobne?

Ja cítim zmenu v kostiach. Vietor začína fúkať zo správnej strany, v Mary Poppinsovej by každú chvíľu privial Mary Poppinsovú.

Nepôjdem do podrobností, lebo veď je jedno čo presne sa deje v našich životoch – pre niekoho by to mohla byť maličkosť, a pre iného zase kopce neschoditeľné. Dôležité je čo s nami taká zmena narobí – a so mnou to máva. A keď so mnou niečo máva, ako prvé sa vynára porovnávanie. Aha, o čo lepšia si; aha, o čo pomalšia. Aha, o čo krajšie sú jej medovníky; aha, o čo lepší blog. A podobne.

Porovnávanie možno nebude váš problém. Možno robíte iné veci, keď s vami začína mávať – možno sa začnete prejedať. Alebo vás to paralyzuje. Možno začínate fanaticky upratovať, možno sa zo všetkého obviňovať, možno čojaviem. Možno tak či onako prestanete k sebe byť dobré. Ja sa hneď začnem porovnávať, v tom porovnávaní prehrávať, a v prehrávaní sa prestanem mať rada.   [ Pokračujte tuto. ]

O ponahlani, neponahlani, cokoladovej tovarni

O ponáhľaní, neponáhľaní a čokoládovej továrni

Dobré ráno. V novom roku. V novom dni, lebo každé ráno začína nový rok, tak je. Jedna z vecí v tomto roku, keď metafyzik je stále väčší a amazonka je stále, nuž, väčšia, je neponáhľať. Cez dni. S nimi.   [ Pokračujte tuto. ]

Milisekundy

Milisekundy

Presne tak sa cítim. Je osem hodín ráno, a už teraz – a po tisícikrát – som viac než hodinu pozadu so všetkým, čo dnes treba spraviť. Nevybavená ničím, nepripravená na tento život s dvomi malými deťmi, bez návyku na organizáciu domácnosti, a s dosť nešťastnými vzormi výchovy. S takými, ktoré Božím princípom mnohokrát úplne protirečia, a mnohokrát krehkosti detskej duše. Tak je. Keď som vyčerpaná, čerstvo zobudená, hladná, keď veci nemám pod kontrolou, alebo keď čokoľvek z toho môj muž, budí sa vo mne úplne nemýtický minotaurus, a hľadá koho by zhltol.

Ale faktom je, že celé toto psychodobrodružstvo je v skutočnosti darom (čo si ja uvedomujem najskôr 20 minút potom čo zaspali) (ak to ešte stihnem a som hore) (alebo nevešiam prádlo) (neplním umývačku) (nevarím na zajtra) (rozumej: málokedy). Darom. Boh ma doň povolal.

A tak som si pokusne vyložila Bibliu z môjho zaprášeného nočného stolíka pri posteli, obsypaného drevenými kockami, Lego postavičkami a nejakým tým leporelom, a presunula do kuchyne. Na kuchynský pult. Ku kávovaru. Vedľa misy s ovocím. A prestala som ju zatvárať. Skúšam svoje milisekundy voľného času stráviť mrknutím do kapitoly, ktorú otvorím ráno a nechávam ju tam po celý deň.

…ten, čo vo vás začal dobré dielo, ho aj dokončí.

Skúšam sa sústrediť na Božiu moc. Skúšam to v tých milisekundách, s toľkým sústredením, ktoré viem v tej chvíli vynaložiť. Skúšam sa uistiť, že keď ma do tohto povolal, tak mi bude dávať silu ľúbiť ešte trošku dlhšie, a vládať počúvať ešte trochu viac.

Tie milisekundy: je to máličko, neporovnateľne menej než pravidelné štúdium s dvomi prekladmi Písma, s konkordanciou, a samozrejme so zvýrazňovačmi rozličných farieb v pravekej ére za slobodna (skratka z.s.). A tiež – lebo takto to zvykne byť s našim Bohom, ktorý dokáže absolútne osídliť aj jedinú sekundu – neporovnateľne viac než vtedy, keď som sa kúpala vo svojom čase, kúpala aj s bublinkami a pohárom portského v ruke.

…aby vaša láska čoraz väčšmi rástla v poznaní a v každej skúsenosti, aby ste boli schopní rozoznávať, čo je hlavné.

Tie dvakrát dve maličké obrovské oči sú hlavné, teraz je to tak. Fakt, že pre ne som bola povolaná. A spolu s nimi Boh, ktorý dokáže osídliť všetky moje milisekundy – absolútne.

V milisekundách je čas tak na jeden verš. Ktorý je ten, čo zachraňuje vás?

___
Photo Credit: buresovadenisa via Compfight cc