Vraviet ANO ranu

O kľúčových návykoch a uprataných stoloch

Napísala Vik / minútka ticha / 02. Mar 2015

A tak dokončujem svoj zoznam toho, čomu chcem v tomto roku hovoriť ÁNO. Začala som na začiatku roka, a možno by sa toto mohlo zdať trochu prineskoro (nakoniec, je už marec), avšak pravdou je, že na 1. januári nie je nič magické, nič čarodejné čo by sa nedalo zopakovať neskôr – hoci druhého marca. Kedykoľvek je čas na rozhodnutia a zmeny, a ja rozmýšľanie o tých svojich dokončujem teraz.

Viem už čomu chcem hovoriť NIE, a porovnávanie je prvé a najväčšie. A viem už čomu budem chcieť hovoriť ÁNO – ale musím k tomu ešte čosi doložiť. 

Ktosi (koho meno teraz neviem vygoogliť) napísal knihu, ktorá sa venuje zmene, zvykom, návykom a zmene vtedy, keď to nejde. Jeho základný princíp je ten, že vo všetkom čo robíme a na čo sme zvyknutí je jedna kľúčová vec, návyk, rutina, ktorá je centrom našich ďalších zmien. A zistiť čo to je, uloviť a pomenovať, to bude prvý krok.

Začala som hľadať. Hľadala som hore a dolu, pretože v tomto roku sa pre mňa dejú veličizné zmeny. Chcem ostať pracovať z domu, aby som mohla byť k dispozícii deťom, avšak teraz už naozaj začíname pociťovať absenciu druhého príjmu. A tak chcieť rozbiehať projekty, ktoré mi umožnia ostať doma a zároveň začnú zarábať si vyžaduje z mojej strany viaceré kroky.

A tak teda, ako vravím, začala som hľadať ten jeden kľúčový návyk. Ak totiž chcem lepšie spravovať to málo času a energie, ktoré mám, musím si byť istá, že nestrieľam naprázdno kade-tade dookola. Necítite to podobne? Či rozbiehate pracovné veci popri deťoch alebo sa len zžívate s novým bábätkom, nemáte občas pocit, že sa len tak točíte dookola? Deň by mal v sebe mať nejaký zámer, nejaký náboj – a pozor, nemyslím teraz nejaký pracovný úspech, zarobené peniaze alebo mimoriadne poslušné deti. Myslím jednoducho vedomie, že to, čo robíme nemôže robiť nikto iný, že práve to, čo žijem a to, čo robím je scenár, ktorý pre mňa môj Boh napísal.

No a našla som. V širšom zmysle, sestry moje, budem tento rok hovoriť ÁNO takej jednoduchej veci akou je starostlivosť o seba. Somarina, že? V užšom zmysle to bude ešte menšia a menej podstatná vec, a tou je ha! odpočinok. Odpočinok nočný, teda chodiť spať ako normálny človek.

Vstávať odpočinutá a ideálne aspoň trochu pred deťmi je pre mňa game-changer – pätnásť minút v tichu mi zmení celý nasledujúci deň. Ja takáto versus ja nevyspatá sú dve rozličné entity. Tá druhá je mrzutá, neochotná, omnoho menej trpezlivá, a hlavne, robí omnoho horšie rozhodnutia.

Odpočinok, poviete si. Ako sa dá odpočívať pri malých deťoch? A ako sa dá neponocovať pri nich? Máte pravdu, pri malých deťoch môže byť naozaj ťažké dobre sa v noci vyspať alebo ukradnúť si chvíľu pre seba. Ale tie moje deti spávajú ako cukríky, vždy to tak bolo. Moje dôvody na neodpočívanie sú veľmi nevznešené: ja len čučím na seriály.

Takže tento rok budem pracovať na sebadisciplíne, a začne sa to normálnym spánkom. Viac spánku u mňa spúšťa ďalšie pozitívne pochody: ráno si ľahšie nájdem čas na stíšenie, ľahšie sa rozhodujem ísť si zabehať. Alebo si idem s deťmi maľovať, a keď večer zaspia, čítať si alebo pracovať. Viac sa modlím, som viacej ticho. Som tvorivejšia, ľahšie plánujem – a keď mám naplánované dni, zase sa o to ľahšie orientujem, a dokážem sa omnoho lepšie sústrediť.

Čítanie, tvorenie, stíšenie, to všetko sú veci, ktoré mi pomáhajú regenerovať, a teda umožňujú starať sa o toto telo lepšie. A ja sa oň chcem (a mám) starať – veď chcem pretancovať noc na metafyzikovej svadbe, chcem pretrsať amazonkinu stužkovú. Chcem zabehnúť zopár maratónov a možno nejaký ultra, a najviac zo všetkého sa chcem tešiť zo života viac než to bolo posledné dva sivé roky, a chcem to učiť aj moje deti.

Takže chcem zmeniť predovšetkým svoj návyk mrhania časom večer. Návyky sa však nemenia len dobrým rozhodnutím, ako sa to píše v tej vyššie spomínanej knihe. Naopak, je to celé poriadna veda. Otázkou je, čo je spúšťačom správania, ktoré chcete meniť, a aký je kontext, v ktorom sa nachádzate. Ja padám k seriálom zvyčajne preto, pretože stôl je po celom dni komplet zaprataný. Sadám si na gauč – a to je koniec: gauč je mäkký, na gauči sa spí, vylihuje, chumlí do deky. Pre mňa zbaviť sa nočného pozerania bude znamenať mať čistý stôl, aby som si mohla k nemu sadnúť, a sadnúť na stoličku. Ku knihe, k nejakej práci alebo k Pilates videu. Tuto budem potrebovať pomoc vedúceho, aby mi priestor skultivoval, kým ja uspávam našu čeliadku. Prvý, malý krok.

Tak. Nabudúce dám vedieť ako mi to ide. A pozývam/vyzývam vás, supermamky, pridať sa, ak ste doteraz zmenu odkladali, špeciálne takú, ktorá vo vás blčí a nedá sa uhasiť.

Čo bude váš kľúčový návyk, ktorý spustí celé to domino? Čo vám pomáha byť lepšou verziou seba samej? A takisto: čo je váš spúšťač? Napíšte do komentárov. Pekný deň!

___

Photo Credit: Federica Raino’ via Compfight cc


Oslovilo vás to? 10 komentárov.

10 komentárov

ahoj teta.tak ja som tiež čítala taký článok,ktorý sa odkazoval na tú knihu,tiež neviem akú a od koho. A tam bolo trebárs také cvičenie,že ked napríklad človek si chce pravidelne čistiť zuby (pestovať zubnúsebastarostivosť) tak prvých x dní treba aspon uchopit kefku do ruky.a byt spokojný a potom postupne,ked sa cítime pripravený pridávat.ale dolezitá ,priam esenciálna ze je KONTINUITA. a to pozvolna vytvorí zvyk.a ked je nieco zvyk ,rutina-tak to uz potom ficí. ja som si pri prvej vytvorila zvyk-ulozit a íst makat za komp. no a teraz sa toho neviem zbavit-deti ulozím a idem za komp.lenze uz nemusím makat. tak surfujem do noci…co by som dakedy dala za to mat tak moznost ist spat s malou,alebo robit hocico ine.pre seba,pre deti .no ,co chcem povedat,ze ano,je tazke s niecim prestat,ked si vytvorime zvyk.a a na zaciatku to moznovyzeralo ako to nauslachtilejsie rozhodnutie…

iffi - 7. marec 2015 19:38 - Odpovedzte

    Máš pravdu, je to ťažké. Ale the bottom line is, že zvyk je vlastne len zmechanizované správanie, a preto plánujem sa zbavovať tých návykov, ktoré mi neumožňujú žiť život aký chcem. Čiže do teho, hľadaj svoje spúšťače, verím, že aj tebe sa eventuálne podarí si k tomu kompu nesadať. Život je prikrátky na prebrowsované noci, či? :)

    Vik - 9. marec 2015 07:34 - Odpovedzte

      neviem, povedala by som,ze odpoveď nieje taka jednoznacna, či? mozno je prikrátky na prespaté noci ….

      iffi - 11. marec 2015 19:52 - Odpovedzte

a tento rok by som chcela venovat tomu,ze si dám do poriadku minulost ,aby ma uz neprenasledovala a ja som ju nemusela zit dalej.ze konecne prijmem co bolo a ze prijmem seba a cely svet,taky aky je. a viem,ze ked sa mi toto podari,tak aj ked budem unavena a na srubky rozobrata, a aj ked kolo mna furiky budu padat- budem dokonale stastna a spokojna (a pokojna). nech mi Boh ,v ktoreho nedokazem zatial verit(ale viem, ze on vi, ze ja viem, len ze neviem), pomáha.

iffi - 7. marec 2015 19:57 - Odpovedzte

serialy som si po porode zakazala. moje rozburene hormony to nezvladali a proste som nedokazala odolat tym vizualnym a hudobnym podnetom (plakala som aj pri reklamach). hoodne casu som zrazu mala.
tiez by som chcela chodit spavat najneskor o pol jedenastej vecer. kedze momentalne je 1:45 v noci… pracujem na tom! asi tiez porozmyslam nad nejakym malym krokom…

bc - 8. marec 2015 01:45 - Odpovedzte

    Tak sa do toho, bc, pusti, a potom informuj. Ak máš v sebe dostatok mentálnej sily nechať seriály seriálmi, určite vyriešiš aj túto záhadu.

    Vik - 9. marec 2015 07:32 - Odpovedzte

    Ja som sa zbavila závislosti na seriáloch, keď sme kúpili nahrávacie video. Dovtedy som “potrebovala” vidieť všetky, ktoré ma zaujímali. Akurát bolo blbé riadiť svoj deň podľa televízneho programu. A tak som začala nahrávať s tým, že si to pozriem, keď budem mať čas. A keď som za dva dni nahrala 4-hodinovú pásku v dvojnásobnej rýchlosti, a vôbec mi neostal čas, ktorý by som sa vedome rozhodla stráviť pozeraním seriálov, zrazu som uvidela, koľko času takto denne strácam. A že to za to nestojí.
    Škoda, že s čítaním na internete tento mechanizmus nefunguje. Videá (takmer) nepozerám, tam hneď vidím, koľko minút budú trvať a väčšinou mi to za to nestojí. ale čítanie… však len nakuknem, len chvíľku… a hodiny utekajú.

    Letitia - 10. marec 2015 12:07 - Odpovedzte

no u mna vedúca, to bude ešte banálnejšia vec ako ten odpočinok či seriály….u mna to prosím pekne bude a je – JEDLO – ano prosim pekne…
tot jedlo,nesprávne ktore potom prebúdza beštiu, ktorá je len mrzuta,nespokojná a hlavne unavená o tretej poobede…
tha tak veru…tažká to premena, ale tento môj rok je ak o tych premenách, ako aj ten tvoj.
txs for letting me know that I am not fighting alone… stisk

zuz - 9. marec 2015 20:14 - Odpovedzte

Fú… pekný impulz Mám nad čím premýšľať. A už viem ktorým smerom… Vďaka, Vik!

Ísť spať ešte dnes, to je aj moja achilovka. a veru už dlho nie preto, že “bábätko aj v noci potrebuje mamu”. Ale ako na to? Uvažujem tiež o zmene priestoru. Ja teda sadám k počítaču.. Iba na chvíľočku, a potom – už len jeden článok… a zbadám sa o tri hodiny uprostred noci aby som konečne začala trochu účinnejšie presviedčať svoje telo, že naozaj je už čas vypnúť ten prístroj a presunúť sa do postele.
Teraz už len nájsť ten kľúč k zmene… Asi to chce menej pohodlné miesto na počítačovanie. A nejaký súkromný priestor na modlitbu… už dlho premýšľam týmto smerom, najvyšší čas prísť s nejakým konkrétnym rozhodnutím.

Letitia - 10. marec 2015 11:57 - Odpovedzte

Dievcata, vdaka za mile komenty, celkom mi to zdvihlo naladu v dnesny vecer:) (a teda najma za super blog!) Celkom by ma zaujimal autor a nazov oenj knihy, ktoru tu spominate! Inak sa pridavam k zuz – klucove je u mna jedlo. Odkedy som si robila detox kuru podla Antonie Macingovej, citim sa o toooolko lepsie!! Nadalej som zavisla na sladkostiach, na tom este musim popracovat, ale neda sa vsetko naraz;)

Andrea - 28. marec 2015 23:38 - Odpovedzte

Nechajte nám, prosím, svoj odkaz.