Milé maminky, čo je najdôležitejšia vec, ktorú robíte cez deň?
Teda, okrem milovania svojich detí a muža. A okrem veľkých podnikateľských zámerov. To sú dobré veci, a aj trváce.
Ja si totiž začínam si myslieť, že najdôležitejšie je, aby som ostala pri zdravom rozume. Len zdravý rozum nám pomôže správne vyhodnocovať, čo je pre nás skutočne dôležité. Že teda nie vyblýskaný byt, ale možno len rozumná miera poriadku. Alebo deti, a nie koberec v ich izbe. Alebo uvedomenie, že objem jablkového džúsu na tom koberci vlastne nijako nemôže zmeniť fakt, že decká sú moje a neurobili to naschvál. Treba zdravý rozum, aby sme si spomenuli, že teda deti a nie koberec, a koľkokrát sme na seba povylievali my. A podľa toho sa k nim budem správať. (Nápoveda: láskavo.)
No a otázka je: ako ostaneme pri zdravom rozume? [ Pokračujte tuto. ]
Písala som o troch veľkých NIE, ktoré plánujem v tomto roku dodržiavať. A čo myslíte? Prišla mi jedna povzbudivá smska od dievčatka, ktoré mi vždy posiela povzbudivé smsky, potom jeden povzbudivý mail od ďalšej čitateľky, a potom jeden povzbudivý komentár k tomu článku. Všade vôkol samé povzbudenie.
A potom som sa ráno zobudila, a všetky (tri) moje skvelé predsavzatia som s ľahkosťou mne vlastnou vyhodila z balkóna.
[ Pokračujte tuto. ]
Tento rok bude pre mňa v mnohom nový. Udiala sa u vás nejaká zmena? Bábätková, pracovná, sťahovacia, a podobne?
Ja cítim zmenu v kostiach. Vietor začína fúkať zo správnej strany, v Mary Poppinsovej by každú chvíľu privial Mary Poppinsovú.
Nepôjdem do podrobností, lebo veď je jedno čo presne sa deje v našich životoch – pre niekoho by to mohla byť maličkosť, a pre iného zase kopce neschoditeľné. Dôležité je čo s nami taká zmena narobí – a so mnou to máva. A keď so mnou niečo máva, ako prvé sa vynára porovnávanie. Aha, o čo lepšia si; aha, o čo pomalšia. Aha, o čo krajšie sú jej medovníky; aha, o čo lepší blog. A podobne.
Porovnávanie možno nebude váš problém. Možno robíte iné veci, keď s vami začína mávať – možno sa začnete prejedať. Alebo vás to paralyzuje. Možno začínate fanaticky upratovať, možno sa zo všetkého obviňovať, možno čojaviem. Možno tak či onako prestanete k sebe byť dobré. Ja sa hneď začnem porovnávať, v tom porovnávaní prehrávať, a v prehrávaní sa prestanem mať rada. [ Pokračujte tuto. ]
Tento post bude z kategórie praktických – teda, aspoň sa o to bude snažiť. Takže.
Počuli ste už o tej pečenej morke? Viete, v USA sa jedáva na minimálne dva dôležité sviatky. No a vraj sa raz pýtala dcéra svojej mamky, ktorá takého jedného pečeného moriaka chystala, že prečo pred pečením krídla a nohy oddelí a priviaže ich na telo morky. A mama povedala, že jej mama to tak vždy robila, tak preto. A dievča sa potom pýtalo aj starej mamy, a tá povedala to isté, že teda jej mama to tak robila. A aby príbeh dospel do svojho zdárneho poučného konca, prastará mama ešte bola nažive. A preto sa dievčatko porozprávalo aj s ňou. No a ako sa ukázalo, ona to tak robievala preto, lebo za jej čias mali malé pekáče na veľké morky, toto bol jediný spôsob ako tam celé to zviera dostať bez toho, aby nejaká časť trčala mimo pekáča, a aby sa unikajúci tuk nepripekal na dno rúry. [ Pokračujte tuto. ]