deti a knihy

Telka versus knihy

Napísala Vik / nové knihy / 27. Máj 2014

Ako maminka dvojkrpcová priznávam, že mnohokrát cez deň jednoducho nestíham vytvoriť krpcovi naozaj kvalitný čas: buď treba prebaliť vrtiacu amazonku, osprchovať sa, alebo nebodaj čojaviem navariť. Preto si z času na čas krpec zasadne k počítaču a vyžiada si grrrr Mickey Mouse Clubhouse (alebo Peppu, Macka Uška, niečo). V rámci uchovania zdravého rozumu mu to občas dovolím a ohrievam teda ten obed, ale ako som zistila, stále častejšie sa pristihnem pri tom, že mi to tak vyhovuje, pretože môžem spomaliť a sústrediť sa …keď tu zrazu – a dzeco pozerá štvrtú časť za sebou.

Nebudem sa teraz venovať predráždenosti krpcovej hlavičky – to, že v taký večer zaspávame úplne strašne je už u nás overené. Jednoducho čím viac animákov, tým väčší uspávací cirkus. Dôsledok digitálneho kofeínu. Mám však nejaké pikošky ohľadom samotného fenoménu telky, a ohľadom množstva aké dnešné detváky pred ňou strávia v porovnaní s čítaním si knižiek.

Inštitút pre sociálny výskum Univerzity v Michigane v roku 1999 zverejnil výsledky štúdie, ktorá sa zamerala na spôsob trávenia času amerických detí v rokoch 1981-97. Ako sa ukázalo, deti vo všetkých vekových kategóriách strávia pri televízii počas jedného dňa toľko času koľko si pre radosť čítajú za celý týždeň. Ešte raz: množstvo napozeranej telky v jednom dni sa rovná množstvu čítania za jeden týždeň. Táto štúdia bola zverejnená pomerne dávno, čiže je šanca, že čísla medzitým ešte viac vzrástli (autori publikovali už aj novšiu verziu, k tej som sa ale zatiaľ nedostala).

telka versus knihy

Ten istý výskum potvrdil, že detiská mladšie ako 13 rokov trávia pred telkou denne hodinu a pol svojho času (prepytujem, z toho času, ktorý im ostáva po návrate zo školy a po domácich úlohách). 90 minút, okrem toho, že podľa výskumu je to tretina ich všetkého voľného času, je prosímpekne šesť episód Mickey Mousa, dve epizódy Paneláka, alebo hoci jeden nezmysel podľa Rosamundy Pilcherovej.

Strašidelné je, že už aj americkí predškoláci sú na tom podobne. Deti vo veku medzi 3 a 5 rokov trávia pred telkou priemerne 13 hodín a 28 minút za týždeň. Akože, necelé dve hoďky denne? Pre porovnanie, 9 až 12ročné deti trávia pred telkou 13 hodín a 36 minút, teda len o trochu viac.

Keď príde na čítanie knižiek, práve najmenšie deti čítajú najviac. Ale tak či tak, podľa tejto štúdie len asi hodinu a pol za týždeň spolu dohromady. A čím sú staršie, tým sa situácia zhoršuje, až ku desivým desiatim minútam za celý týždeň v znevýhodnených rodinách chlapcov. Sitácia je trochu lepšia v rodinách starších rodičov, pri menšom počte detí, a čo je zaujímavé, v rodinách s dvomi pracujúcimi rodičmi.

Tento nepomer medzi telkou a čítaním je úzko spojený s výsledkami v škole. Podľa spomínanej štúdie každá jedna hodina čítania za týždeň znamená polbodové zlepšenie v písomných testoch, zatiaľčo každá hodina pozerania televízie znamená prepad o jednu desatinu bodu. Rozumej, čím viac čítania, tým viac bodov, čím viac telky, tým horší výsledok. Decká, ktoré pozerali telku menej než tri hodiny denne mali podstatne lepšie výsledky než bol priemer, a decká, ktoré ju pozerali šesť hodín a viac (ugh, šešť hodín a viac) mali jednoznačne najhoršie priemerné výsledky. Presvedčivo najvyššie priemerné výsledky dosahovali práve tie deti, ktoré mali zvyk čítať si každý deň knihy podľa svojho vlastného výberu.

Tieto pomerne temné čísla by sme mohli uzavrieť poznámkou, že amerika je jedna vec, nevedia už čo od samej radosti robiť. Kým ale kývneme rukou, navrhla by som – bez ohľadu na to koľko naše detiská čítajú alebo nie, a ako by sme si to priali – nás to povzbudilo k zámernejšiemu času nad knižkou s našimi deťmi, špeciálne ak to vaše (ako to moje staršie) nevidí knihu ako prvú prioritu. Lebo čítanie, okrem všetkých známych vecí ako je intenzívne rozširovanie slovnej zásoby, komunikačné zručnosti, sociálne zručnosti, štvrtý výskum, siedmy výskum, dvanásť, sú predovšetkým o čase, ktorý sme s nimi mali. A zdravý rozum vie, že čas rovná sa pozitívna pozornosť, hlbší vzťah, spokojnejšie dieťa, spokojnejšie my. Lepší ľudia.

Aký je záver? Deti mám dve aj keď ja som len jedna, a niekedy sa musím aj osprchovať, za to sa nemôžem cítiť vinná. Faktom však je, že sa počíta každá jedna hodina strávená mimo Mickey Mousa, a určite každá minúta strávená s knižkou.

Aké stratégie na sprchovanie, ohrievanie obeda a iné nevyhnutné náležitosti máte vy?
A ktoré knižky sú pre vaše detváky stopercentný magnet od telky? Dajte nám vedieť v komentároch.

 *1998. Hofferth, Sandra L., Sandberg, Jack. Changes in Children’s Time, 1981-1997.


Oslovilo vás to? 5 komentárov.

5 komentárov

My si teraz večer pred spaním čítame Guľka Bombuľka od Márie Ďuríčkovej. Knižočku už máme trošku dlhšie, ale starší až teraz strpezlivel dosť nato aby ho zaujala. Vlastne im večer čítame aj Malého princa. Páči sa im obom, aj malému, aj keď hlbšie pointy im unikajú. Ale tieto naše večerné seansy sú pre nás jedinečné. :)

Silvia - 27. máj 2014 16:53 - Odpovedzte

    Sisa, ahoj! Vďaka za komentár! Je to tak, že k príbehom “príbehom” sa treba dopracovať, a ide to aj s vekom – ale aspoň mne sa zdá, že klasické detské leporelá alebo také tie knižky pre deti pod jeden rok akoby boli bezvýznamné, ak v nich teda nie je príbeh alebo text. A pritom, presne vtedy si deti začínajú privykať na knihy, čo povieš? Určite aj tvoje detiská si s tebou čítali dávno predtým než vedeli vnímať príbeh…že?

    A Guľka Bambuľka! Úplne som na tú knižku zabudla, super tip!

    Vik - 27. máj 2014 16:59 - Odpovedzte

      A vyskúšaj Žabiatko, to je tiež skvelé, alebo Čin čin-a.

      Silvia - 6. jún 2014 14:09 - Odpovedzte

        Popravde im nečítame až tak dlho, Veľkáč na to nemal trpezlivosť a maly bobak opakuje všetko po ňom, takže kým Veľkáč nestrpezlivel, tak sme museli počkať. Ale každé dieťatko je iné. Verím tomu, že budú neskôr ako ja, keď som potajomky už od prázdnin medzi druhým a tretím ročníkom čítala Zagorkinu Gričskú čarodejnicu ;)

        Silvia - 6. jún 2014 14:14 - Odpovedzte

Guľko bombuľko ukončený, ale deti ho teraz častejšie berú do ruky a Veľkáč sa snaží historky aj prerozprávať. Teší ma to, veď mu to trošku trvalo kým sa tam dostal :) teraz sme pri Maťkovi a Kubkovi. No to je odrazu nových slovíčok: koliba, valasi, grúň :D musím nám pribaliť aj toho Osmijanka, keď prídeme zasa na Slovensko :) teším sa na ďalšie tipy od Vás, rodinka :)

Silvia - 6. jún 2014 14:08 - Odpovedzte

Nechajte nám, prosím, svoj odkaz.