O mentálnych lavóroch a tiež o vašej morke

Napísala Vik / ako si to zjednodušiť / 09. Dec 2014

Tento post bude z kategórie praktických – teda, aspoň sa o to bude snažiť. Takže.

Počuli ste už o tej pečenej morke? Viete, v USA sa jedáva na minimálne dva dôležité sviatky. No a vraj sa raz pýtala dcéra svojej mamky, ktorá takého jedného pečeného moriaka chystala, že prečo pred pečením krídla a nohy oddelí a priviaže ich na telo morky. A mama povedala, že jej mama to tak vždy robila, tak preto. A dievča sa potom pýtalo aj starej mamy, a tá povedala to isté, že teda jej mama to tak robila. A aby príbeh dospel do svojho zdárneho poučného konca, prastará mama ešte bola nažive. A preto sa dievčatko porozprávalo aj s ňou. No a ako sa ukázalo, ona to tak robievala preto, lebo za jej čias mali malé pekáče na veľké morky, toto bol jediný spôsob ako tam celé to zviera dostať bez toho, aby nejaká časť trčala mimo pekáča, a aby sa unikajúci tuk nepripekal na dno rúry.

Dnešné rúry a dnešné pekáče však už dosť miesta majú a nič podobné netreba robiť. Ak máte čas a slobodu sa nad tým zamyslieť.

Takže mám na vás ďalšiu otázku:

Čo je vaša morka?

1. Zoberte si teraz kus papiera a vylejte naň všetko, čo vaša hlava nosí. Všetko. Od umývania okien cez premaľovanie kuchyne, vyleštenia striebra, zabalenia darčekov, odovzdania správy v robote, dokúpenia termo punčošiek deckám. Všetko. Nech je to taký váš mentálny lavór.

Mentálny lavór, toto pomenovanie vojde do dejín.

2. Keď máte pred sebou na papieri obsah vašej hlavy a v nej sa urobilo miesto, začnite škrtať skutočne nerealizovateľné veci. Premaľovanie kuchyne, napríklad.

3. Teraz začnite krúžkovať tie úplne najurgentnejšie položky. Tie, ktoré sa týkajú práce napríklad. Alebo máte choré bejby a treba vám zabezpečiť sirup proti kašľu.

4. A teraz si premyslite, koľko času máte reálne skutočne naozaj ale že naozaj každý deň.

Ak máte detiská celý deň so sebou, bude to možno polhoďka doobedu a poobede, kým ich posadíte k telke. A potom zase večer, keď zaspia. To nám dá zhruba dve hodiny do dňa na veci, ktoré potrebujete urobiť sama – ak máte to šťastie. A to nevravím, že do tých dvoch hodín spadá aj nejaký zmysluplný rozhovor s mužom.

Ak ich máte v škôlke, času je trochu viac.

Ak máte jedno malinké, alebo ak sa tlačia zúbky, ak vám dietko dobre v noci nespáva, tieto všetky faktory vezmite do úvahy. A vyrátajte si nejaké finálne číslo.

5. Keď máte to číslo, niekde medzi 2 až 6 podľa veku vašich detí a denného režimu, odrátajte pol hodinu, lebo aj kakať treba chodiť, a netreba sa ponáhľať. A ponocovať, lebo kým príde Štedrý večer, budete ho nenávidieť.

6. A teraz sa kuknite späť do vášho mentálneho lavóra na všetko čo sa vám zdá urgentné. A znovu škrtajte.

Čo je vaša morka?

Rozmýšľajte nad tým, čo vo vašom zozname je preto, lebo ste vyrastali s tým, že to tak má byť. U nás do tejto kategórie spadá vyumývanie kredenca. A je to bohumilá činnosť, ak vám s ňou vedia pomôcť vaše deti v pubertálnom veku. Ale ak majú menej než šesť, šance sú, že kredenc podlieha batoľacím nájazdom takmer denne – a ak vaša denná kapacita sú dve hodiny, tak mať ho vyumývaný na hodinu, kým nebude opackaný jahodovým džemom, je jednoducho zle investovaný čas.

Uvažujte nad tým, čo vaše malé deti vedia urobiť s vami. Napríklad utierať všetky možné plochy vlhčenými utierkami (hoci dvierka na kredenci), to je veľmi obľúbené. Alebo umývať umývadlo, ak použijete nejaké naturálne čistidlo. Staršie vedia pookladať hračky, ale na to sa nedá veľmi spoliehať, pretože zajtra budú hračky znovu kade-tade. Budú radi vysávať, ale asi bude potrebné to po nich ešte raz prejsť.

Je možné, a dokonca celkom pravdepodobné, že zistíte toto: nedokážete urobiť nič naviac, len bežať v základnom režime. Teda mať navarené, vypraté a povysávané. A viete čo? Stačí! Lebo nejestvuje žiadna knižka vianočných pravidiel, a nenechajte si nahovoriť, že práve vďaka umytému kredencu budete mať šťastné a veselé.

Ak veľmi chcete urobiť vianočnú gruntovačku, zaplaťte si upratovací servis. Možno vás teraz aj striaslo, že čo by ste dávali iným peniaze keď si to viete spraviť aj sami. To je možno pravda, ale nezabúdajte na to, že čas samotný je komodita. Keď sme sa sťahovali z jedného bytu do druhého, ja som bola vo ôsmom mesiaci rizikového tehotenstva a starý byt bolo treba skultúrniť, investovali sme 70 eur do dvoch tetušiek, ktoré nám byt vyluxovali za 5 hodín. Zdá sa vám to veľa? Tetušky prišli s kadejakými pomôckami, ktoré len ľudia z biznisu poznajú, a fičali bez zastavenia. Mne by to aj bez bruška trvalo jeden deň, a nevyzeralo by to tak. Sporák vyzeral ako nový, wow. Fantázia. Bolo to najlepšie investovaných 70 eur za posledných asi desať rokov.

Keď sme potom predávali ten druhý byt, povedali sme si na poslednú chviľu, že tetušky sa do rozpočtu nevojdu. Nosili sme naše dve deti k starej mame asi šesť dní, vždy na nejaké tri-štyri hodiny, podľa toho koľko sme vládali my, deti a stará mama. Trvalo to päťkrát toľko, bolo to o polovicu slabšie spravené a ja som si presilila lakeť. Bez platenia, áno. Zadarmo? Tak to teda nie.

Rovnako aj vy môžete deti zabaliť na deň k starým rodičom na pečenie medovníkov, a gruntovať s vašou polovičkou. Ale v tom prípade majte znovu realistickú predstavu o tom, koľko toho viete spraviť, čo je naozaj dôležité a čo je iba morka. A ešte: keď máte konečne deti na chvíľu z očí, určite neinvestujte všetok vzácny spoločný čas na pratanie bytu!

Aby bolo jasné, hĺbkové systémové pratanie má svoje miesto. Len ja osobne si nie som istá, či práve december so všetkými jeho požiadavkami a nárokmi, punčom na Hlavnej a mikulášskymi nádielkami je ten správny čas.

Ak chcete do niečoho investovať prípravu na Vianoce, sušte s deťmi pomaranče. Robte gule kokosové, gaštanové, rumové, kakaové. Zapáľte si pri každom jedle sviečku, a počúvajte všetky možné vianočné popové hity. Lebo: tvoríme spomienky. Naše deti si budú pamätať Vianoce. A čo chceme, aby si pamätali?

A. S našou mamou sa nedalo. Hromžila, naháňala nás, museli sme pratať celý dom.

B. Sušili sme pomaranče. Robili sme stále nejaké gule, a čítali sme si každý rok rovnakú knihu. A zklikvidovali kopu vlhčených utierok.

Toto všetko si, maminky milé, môže vyžadovať asi trojtonové balenie láskavosti voči samej sebe. Dovoliť si robiť veci podľa seba. Odpustiť si okná, odpustiť si kredenc. Uvedomovať si, že len my samé si stanovujeme podmienky a požiadavky. 

Vianoce, ak sú na niečo čas, sú čas na odpustenie. Zabúdanie. Nie na trápenie sa, na kritickosť, a na hnev spojený s únavou.

A pokoj všetkým ľuďom dobrej vôle.

 

Photo Credit: Rick Nunn via Compfight cc

Oslovilo vás to? 4 komentáre.

A pozrite si aj toto:

  Tagy: neporiadok · Vianoce